Yukina Hiei
Bola v lese sama. aj keď - nie tak celkom. Vtáčiky, jej kamaráti, lietali popri nej a vyspevovali svoje piesne. Jej veľké, nežné, rubínovočervené oči žiarili do tmy. Pod kimonom jej svietil kameň Hirui. Áno, bola to Yukina, ktorá už tak dlho hľadala svojho brata - prekliate dieťa jednej z Koorime. Bol jej dvojčaťom, aj on mal svoj kameň Hirui, a predsa ho nikdy nevidela. Ľadové ženy ho zhodili dolu z ostrova tesne po narodení. Nikto neveril, že by mohol prežiť. ona však hej. A neúnavne ho hľadala ďalej.
Bol v lese sám. Tak ako vždy, po celý svoj život, aj teraz bol Hiei v tomto prekliatom lese sám. Alebo si to aspoň myslel. Myslel tiež na Kuramu, ako to, že jeho najbližší priateľ nešiel. „Toto si musíš zariadiť sám,“ povedal mu vtedy. „Ale potom sa ozvi,“ dodal ešte. Hiei sa dotkol svojho kameňa. Prišiel sem hľadať svoju sestru, dvojča, pričom dobre vedel, že je to Yukina, lenže ona niekam zmizla, a posledná stopa viedla sem. Zatiaľ tu však našiel iba odporné, zo zeme vytŕčajúce korene, ktoré ho prinútili skákať zo strom na strom ako rozmazaná čierna šmuha. Odrazu niečo zachytil a vybral sa po stope, spomínajúc, čo mu povedali ostatní. *„Ak ju nájdeš, odkáž jej, že ju čakám a milujem!“ povedal mu Kuwabara, ktorý sa už medziiným dozvedel, že je Yukina Hieiho sestra, ale vôbec mu to nezabránilo v tom, aby o ňu stál ďalej. /((ja)): No nie je on dobrý??? ˆ.ˆ/ „Hn...“ bola jediná Hieiho odpoveď na podľa neho túto nezmyselnú požiadavku. Aj on, aj Kuwabara dobre vedeli, že to Yukine nikdy nepovie; avšak, no a čo. Yusuke sa iba zaškeril a dobromyseľne zahlásil: „Veľa šťastia. Keď sa to dozvie, budeš ho potrebovať.“ Kurama naňho zvláštne pozrel a iba si povzdychol: „Tak si sa konečne rozhodol? Daj potom vedieť, či žiješ, ok?“ Hiei naňho zazrel - nevidel dôvod pre umieranie. Mal predsa Kuramu a chystal sa nájsť svoju milovanú sestru. Iba žmurkol a už ho nebolo.*
Yukina sa obzrela. Niečo sa jej zazdalo, akoby niečo zazrela medzi stromami. Vtáky odleteli s hlasným výstražným štebotom preč, zanechajúc ju samu. Zastala, otočila sa a vytvorila okolo seba ľadovú bariéru. Oči jej svietili a celkovo vyzerala ako ľadová socha. Tvár úplne bez výrazu sa vtedy veľmi podobala na vár jej dvojčaťa. Ostala ticho, čakajúc.
Hiei zbadal Yukinin výstražný štít a zaváhal. Naozaj je teraz tá správna chvíľa? Zistil však, že už veľmi nemá na výber, vzhľadom na to, že odteraz sa budú všetci baviť s Yukinou tak, akoby to vedela. Zletel dolu presne pred ňu a ona s výskotom zrušila bariéru a vrhla sa k nemu.
<Hiei-san!> preletelo Yukine s úľavou hlavou, ako ho videla a zrušila kekkai. Na tú blízkosť cítila jeho youki veľmi intenzívne - niečo ju k nemu priťahovalo. Nehybne na ňu upieral pohľad, akoby chcel, aby začala rozhovor ona. Rozhodla sa teda hrať jeho hru. „Ahoj, Hiei-san. Kde sa tu berieš?“ sklopila pohľad.
„Um... mno... ja...“ Hiei začal nadávať sám sebe. Yukina vyzerala v mesačnom svetle tak nádherne a zraniteľne. „Musím ti niečo povedať.“
„Tak hovor, čo sa stalo? Niečo je s Kazuma-sanom?“
„Nie, tomu i-“ včas sa zastavil. „Nie, nič mu nie je. Alebo aspoň nebolo, keď som odchádzal - teda okrem toho, že sa o teba strašne bál.“
„Ale prečo? Veď mi nič nie je, a sama sa nebojím. Po tom, čo som odišla od ostatných Koorime a nenašla svojho brata...“ Hiei zľahka očervenel. „...som si zvykla byť sama,“ dokončila Yukina, keďže si nič nevšimla.
„Ja som ti prišiel povedať, že viem... že viem... Viem, kto je tvoj brat,“ vyhŕkol nakoniec zúfalo. Yukina doširoka otvorila oči a prosebne naňho pozrela. „KTO?! KDE?! ŽIJE?!“ Skoro chytila hysterický záchvat. Tak dlho na to čakala. Potom k nemu podišla bližšie a pozrela mu hlboko do očí. Spoznala to vo chvíli, ako sa k nej naklonil a zľahka ju objal. Bola v hlbokom šoku - celú dobu tu bol, a ona si to nevšimla.
Hiei si dotyk jej jemného tela vychutnával. Tak dlho po tom túžil, a konečne sa mu sen napĺňa. Vedel, že to v tejto chvíli už vie, a neprekáža jej to. Pocítil, ako ho objala späť. Držali sa navzájom a nič na svete by ich nemohlo od seba odtrhnúť. Po chvíli ju pustil a prešiel jej rukou po tvári. Zrazu ho pochytila nevysvetliteľná túžba pobozkať ju. Zľahka sa k nej naklonil a privrel oči.
Yukina vytušila, čo sa chystá urobiť a na vlastné prekvapenie zistila, že jej to neprekáža. Už dávno si myslela, že Hiei je celkom chutný a túžila ho spoznať bližšie. V tej chvíli ani jedného netrápilo, že ostatní by to nemuseli považovať za správne. Zavrela oči a nechala sa bozkávať. Mal také hebké a horúce pery... Pootvorila ústa a nechala jeho jazyk vkĺznuť dnu. Bol presne taký, aký si ho predstavovala. Sladký.
Hiei si myslel, že ho odstrčí a odíde, alebo také niečo, jej reakcia ho úplne prekvapila. Zavrel či a vychutnával si ju. Keď pootvorila pery a nechala ho pokračovať, celkom stratil pojem o tom, čo robí. Rukou jej zašiel do vlasov a pocítil, ako mu na jeho bozk odpovedá. Pritisla sa bližšie k nemu a začala mu láskať líce. Myslel si, že už zažil všetko, ale toto teda ešte nie. Chutila tak dobre. Druhú ruku si presunul z jej pásu k jej krku a pomaly jej ňou zašiel pod kimono...
* * *
„ÁÁÁÁÁÁÁ!!!!!!!!!!!!!!!“ Hiei sa prudko posadil na posteli. Ešte stále to mal pred očami. Ako BOZKÁVA Yukinu a PÁČI sa mu to!!! Skoro mu došlo zle. Zhlboka dýchal a snažil sa na to zabudnúť. Kurama vedľa neho ešte stále spal - toho niečo tak ľahko nezobudí. Hiei vstal a odišiel do kúpeľne. Pozrel na seba do zrkadla a uvidel kruhy pod očami. Opláchol si tvár studenou vodou a potriasol hlavou. Nemienil Yukine povedať, že je jej brat, hlavne s ohľadom na to, že už šťastne býva s Kuwabarom. Nesúhlasil s tým, ale... ak ju to urobilo šťastnou... Utrel sa a vrátil do spálne ku spiacemu Kuramovi. Nikdy nemiloval nikoho tak ako jeho. On a Yukina boli preňho dve najdôležitejšie osoby v živote. Ale ju mal rád ako sestru, nikdy ju nemiloval ako Kuramu. Ľahol si do postele, otočil sa Kuramovi chrbtom a zízal do tmy. Po chvíľke zacítil, ako sa Kurama obrátil tvárou k jeho chrbtu a objal ho. Hiei sa mu pritúlil na hruď. Pomaly zavrel oči a vydýchol si. Onedlho znova zaspal.
OWARI
Komentáře
Přehled komentářů
Kurama urcite nieje teply a Hie uz ani tolko co to pisete za nesmysli???????????????,
JEZISI
(linky, 24. 2. 2007 21:38)je to pekny pribeh co se tyce slohu ale pribeh je naprosto odporny pac hiei a kurama nejsou zadny teplousi !!!!!!!!!!!!!!!!!!(ale kurama,hiei a mitarai jsou najhezci),ale jinak moc pekne stranky
ja vieeem
(Yukina, 10. 9. 2006 18:57)Shani:ja viem,ale zda sa mi to zlate ked ich napr vo fan-fic spojuju:)Take kawai:)
no..
(Yukina, 12. 6. 2006 13:28)Pretoze su to brat a sestra:P a ten pribeh sa mi paaacil:o)
Proč???
(Nessa, 11. 6. 2006 10:42)Prečo ich 2 stále niekto spája dokopy?No dobre nechám to tak,lebo príbeh ako taký je vtipný.:D
COOO
(Nika, 2. 3. 2007 16:24)